O VÝCHOVE ODOLNÝCH DETÍ

Elmore, prezident neziskovej organizácie varuje, že následkom je generácia mladých ľudí, ktorí sa boja risku a trpia depresiami viac než predchádzajúce generácie. 

"Zachraňovanie a  rozmaznávanie našich detí je jednou z najzákernejších foriem zneužívania detí," hovorí Elmore. "Je to krátkodobé rodičovstvo a neučí deti ako sa stať dobrými vodcami, ktorí by vedeli uspieť bez pomoci. Namiesto toho, aby sme im utekali na pomoc, smejte sa spolu na veciach, ktoré nedopadli presne podľa našich predstáv. Učte vaše deti, že zlyhanie je šanca skúsiť to znovu."

Od osemdesiatych rokov si rodičia zaumienili, že budú svoje deti chváliť aké sú úžasné, múdre, a super, aby im zdvihli sebavedomie, i keď ich deti urobili veľmi málo pre to, aby si to zaslúžili. 

No nezáleží na tom, ako dobre to myslíme, prehnané chválenie ovplyvňuje mozog. Dr. Robert Cloninger z Washingtonskej Univerzity tvrdí, že úlohou nášho mozgového centra je povzbudzovať nás, aby sme sa nevzdávali. No osoba, ktorá vyrastá pod vplyvom neustálej chvály, nebude mať vytrvalosť, pretože sa vzdajú hneď ako prestanú dostávať za svoje správanie odmenu. V konečnom dôsledku sa deti naučia podvádzať, zveličovať a klamať, len aby sa vyhli zložitým životným situáciám. 

Zatiaľ čo je dobré, že sa rodičia svojim deťom venujú v dnešnej dobe viac, zlá správa je, že psychológovia sa stretávajú s viac a viac dospievajúcimi s "vysokou aroganciou a nízkym sebavedomým".  Nedávno sa Elmore stretol so zamestnancami  štyroch veľkých univerzít, ktorí sa stretli s mnohými študentmi, ktorí nikdy nevyplnili prihlášku na vysokú školu sami. Ich rodičia to vždy urobili za nich. Namiesto toho, aby im pomohli, ich snaha znevýhodnila mládež v dospeláckom svete.

Dieťa, ktoré nikdy nezlyhá, je ako dieťa, ktoré nevie, ako reagovať na bolesť, keď sa popáli, a nevie ako si ošetriť ranu predtým, ako sa rana nakazí infekciou. Rany z prvého zlyhaného vzťahu, prehra v loptovej hre, alebo päťka z písomky sú súčasťou prirodzeného zdravia a dospelosti, a pomáhajú im pripraviť sa na skutočný svet. 

Mnohí psychológovia po svete, vrátane Sarah Brown z Univerzity v Sheffielde v Spojenom Kráľovstve, súhlasí, že deti s úzkostlivými rodičmi majú horšie akademické výsledky a chodia na vysokú skolu zriedkavejšie než tie, ktorým  rodičia dovolia prijať primerané riziká. 

Čo majú teda rodičia robiť?

Elmore samozrejme nenavrhuje, aby rodičia dovolili svojim deťom životu ohrozujúce správanie ako branie drog alebo pitie. On má skôr na mysli riziká, ktoré sú cenné a ohľaduplné - aby vaše deti vyšli z ulity. Povzbuďte svoje dospievajuce deti, aby sa zapojili do služby v ich komunite alebo urobili niečo pre svoj rast. 

Napríklad práca na polovičný úväzok, dobrovoľná práca v kuchyni, kde sa podáva jedlo pre bezdomovcov, zbierka peňazí pre charitu, alebo doučovanie iného dieťaťa. Tieto druhy rizík napomáhajú zdravému neurologickému rozvoju, ktorý je nevyhnutný na to, aby sa stali produktívnymi dospelými. 

Elmore tiež radí:"Predovšetkým sa nestaňte helikoptérovým rodičom ako matka, ktorá volala riaditeľovi univerzity, aby pripomenula jej synovi, nech si oblečie sveter, keď bola vonku zima alebo tá, ktorá sms-kovala jej synovi odpovede na otázky počas prijímacieho pohovoru na Harvard". Vrcholom bol otec, ktorý namontoval na helikoptéru kameru, ktorá nasledovala jeho syna k autobusovej zastávke.

Sociálne, emocionálne, duchovné i intelektuálne svaly našich detí sa môžu zmenšiť, keď ich nepoužívajú. Vakcíny nás vystavujú dávke ochorenia, takže naše telo sa ju naučí prekonať; cvičenie posilňuje oslabené svaly po zranení. Deti musia byť zaočkované dávkou sťažených podmienok, oneskorením, výziev a nepríjemností, aby si vybudovali silu im odolávať. Až potom sa im vyvinie dobrá imunita.